Nová Cvernovka ako najväčší kultúrno-kreatívny hub na Slovensku je v súčasnosti vnímaná predovšetkým ako miesto progresívnej kultúry a myšlienok občianskeho aktivizmu. Príbeh vzniku tohto centra opisuje model typický pre mnohé európske mestá. Po odkúpení starej továrne na nite v centre Bratislavy zo začiatku 20. storočia komerčným developerom – v rámci rozsiahleho re-developmentu brownfieldu – musela skupina umelcov a kreatívcov areál opustiť. Za necelých 10 rokov pôsobenia umelcov na tomto mieste sa však prirodzene a organicky vytvorilo množstvo ľudských a profesionálnych väzieb, ktoré vyprodukovali mnohé úspešné a medzinárodne uznávané projekty v umení aj komerčnom sektore.
Tento potenciál nechceli nechať zaniknúť a preto sa rozhodli nájsť nové miesto, kde by všetky tieto kreatívne profesie a remeslá pôsobili pod jednou strechou. Založili nadáciu zastupujúcu hlas komunity a vyrokovali 25 ročnú nájomnú zmluvu s Bratislavským samosprávnym krajom, ktorá im umožnila investovať do zdevastovanej budovy prostredníctvom úverov krytých vlastným majetkom zakladateľov, ako aj prostredníctvom súkromných prostriedkov ľudí z jednotlivých kreatívnych ateliérov. Od roku 2016 vložila Nadácia Cvernovka do rekonštrukcie interiéru a exteriéru budovy viac ako 1,8 mil eur. Čo je však podstatnejšie, z pôvodných 35 kreatívnych ateliérov je dnes vyše 130 a spolu s komunitou rezidentov vytvárajú unikátnu a veľmi rozmanitú zmes vyše 400 ľudí z rôznych oblastí kultúry, kreatívneho priemyslu a mimovládnych organizácií.
Nová Cvernovka sa za necelých 5 rokov stala kultúrnou inštitúciou presadzujúcou hodnoty slobody, demokracie a otvorenosti, čo vyjadruje najmä cez svoj multižánrový kultúrny a vzdelávací program, ktorý ročne navštevuje viac ako 25 tisíc ľudí. Nadácia sama osebe realizuje aktivity, ktoré majú za cieľ budovať povedomie o kultúre, kreatívnom priemysle – jej cieľom je taktiež povzbudzovať občiansky aktivizmus. Tvorivosť a vynaliezavosť komunity sa zrkadlí aj v jej zodpovednosti voči životnému prostrediu. Nová Cvernovka sa tak mení na živé laboratórium, ktoré cez estetiku, dizajn a kultúru začína meniť nielen areál a bezprostredné mestské okolie, ale realizáciou inovatívnych nápadov inšpiruje aj ostatných. Prispieva tak k nevyhnutnej zmene uvažovania ľudí o vlastnom spôsobe života a jeho vplyvu na životné prostredie.
Na Novú Cvernovku sa preto nahliada ako na súčasť Green Deal pre Bratislavu. Zároveň je však súčasťou európskej „renovačnej vlny“ a nového európskeho Bauhausu, ktorý sa zameriava na efektívnosť a cenovú dostupnosť. Súbežne rozbieha aj ďalší podobne aktuálny projekt – revitalizáciu vedľajšej budovy bývalého internátu. V kontexte inovatívnej, no radikálnej premeny na Centrum pre metropolitné inovácie Bratislava (CMI.BA) v sebe prepojí architektúru a technológie s hodnotami udržateľného komunitného a sociálneho rozvoja. Tento projekt predstavuje obrovskú príležitosť na vytvorenie inšpiratívneho modelu udržateľnej a humánnej obnovy budov v mestskom prostredí. Jeho cieľom je fyzická aj funkčná transformácia budovy s vytvorením ideálneho priestoru pre rôzne pilotné, inovatívne a social impact projekty prispievajúce k trvalo udržateľnému rozvoju miest.
Jedným z týchto projektov je prvý cohousing na Slovensku – model dostupného nájomného bývania s komunitnými prvkami. V regionálnom kontexte však nejde o obyčajnú transformáciu a reklasifikáciu priestoru, ale o pomerne nekompromisnú zmenu paradigmy uvažovania ľudí na Slovensku o spôsobe vlastného bývania a žitia, a jeho vplyvu na životné prostredie. Vo výsledku tak nepôjde iba o budovu s energeticky plusovým štandardom, ale o životaschopný koncept – tzv. social ecology – založený na synergiách medzi uspokojovaním sociálnych potrieb, ako sú dostupnosť či komunikácia a uplatňovaním environmentálnych princípov, ako sú inteligentný manažment zdrojov či nízke až nulové emisie. Vývoj konceptu a výsledná architektonická forma by mala dokazovať praktickú aplikáciu design thinking-u so zámerom dosiahnuť sociálnu, environmentálnu a finančnú udržateľnosť. Rátať však bude aj s programovou nadstavbou, nakoľko budova bude zasadená do areálu, ktorý svojimi aktivitami už teraz napĺňa kultúrnu aj vzdelávaciu funkciu. Dôraz je kladený aj na istú replikovateľnosť uskutočnených riešení a disemináciu know-how.
Na projekte po obsahovej aj technologickej stránke spolupracujú partneri z Nemecka, konkrétne Fachhochschule Potsdam – University of applied Sciences a Institute for creative sustainability z Berlína a Inštitút pre Pasívne domy (IEPD) zo Slovenska. Unikátnosť projektu podčiarkuje fakt, že príprava štúdie a projektovej dokumentácie sa deje na základe integrálneho, participatívneho plánovania v spolupráci s existujúcou komunitou rezidentov, ktorí tak prispievajú k tvorbe vlastného životného prostredia.
