Trend migrácie obyvateľstva z vidieka do väčších miest je celosvetový a dlhodobý. Pracovnú silu potrebnú v agrárnej spoločnosti postupne s priemyselnou revolúciou nahradili stroje a technológie, pôdy aj farmárov ubúda a tento celosvetový trend neobišiel ani Slovensko. Na druhej strane, s migráciou sa celkom nevytratila túžba vlastniť kus pozemku, vlastný samostatne stojaci dom. To však centrá miest neumožňovali, pozemky boli drahé a bolo ich málo. Po socialistickom rozmachu stavania sídlisk v nezastavaných štvrtiach mimo centra prišla liberálna demokracia a s ňou obrovský boom rodinnej zástavby na predmestiach a periférii miest. Tento rozvoj ešte neskončil, zato už citeľne vnímame problémy, ktoré s tým súvisia: postupný úbytok poľnohospodárskej pôdy, nedostatok infraštruktúry v týchto nových obytných zónach, ako sú škôlky, obchody, služby a zároveň každodenné dochádzanie za prácou. V zápchach takto každodenne strávime aj dve hodiny času, a to často vo vlastných autách, ktoré tie dve hodiny denne vypúšťajú exhaláty zo spaľovania fosílnych palív do ovzdušia.

Dnes už málokto spochybňuje náš podiel na klimatických zmenách, ktorý je výsledkom nášho spôsobu života a osobných rozhodnutí. Aké sú však riešenia pre naše veľkomestá?

Susedná Viedeň, ktorá je pravidelne na čele svetového rebríčka najlepších miest na bývanie, má cca 2,5 násobnú hustotu osídlenia oproti Bratislave (4600 ľudí/km2). Inými slovami, aj Bratislava trpí tým, čo Jane Jacobs vo svojej legendárnej knihe Život a smrť veľkomiest nazvala urbánnym rozliezaním (urban sprawl) a na území Bratislavy bez ďalšieho rozširovania by vedelo pri rozumnom skompaktnení žiť až do 2 miliónov obyvateľov. Prvou úlohou je preto identifikácia zanedbaných, nevyužitých a nerozumne využitých plôch mesta. Výsledkom rozumného zahusťovania bude eliminácia významnej časti individuálnej dopravy do mesta a z mesta (zásadná redukcia emisií aj času zabitého cestovaním) a oživenie mŕtvych zón.

Budovy a ich výstavba prispievajú takmer 40% tak pri spotrebe energií, ako aj pri emisiách skleníkových plynov a najmä CO2. Európska a súsledne aj slovenská legislatíva stanovila kritériá postupného sprísňovania požiadaviek na energetickú efektívnosť budov. Výsledkom je, že od počiatku roku 2021 už musia budovy u nás spĺňať požiadavku energetickej triedy A0, čo je takmer nulová spotreba energie. Dnes nás však už zaujíma aj akú energiu spotrebúvame. Slovensko je signatárom European Green Deal, s ambíciou uhlíkovej neutrality najneskôr do roku 2050 a redukciou o 55% už do roku 2030 v porovnaní s 1990. To je už o 9 rokov! Čo viac môžeme urobiť v našich mestách, okrem zefektívňovania budov, redukcie individuálnej dopravy a rozširovania a skvalitňovania zelene?

Odpoveďou môžu byť aj uhlíkovo neutrálne štvrte (Carbon Neutral Districts), alebo energeticky pozitívne štvrte (Positive Energy Districts). Nemusí ísť len o novovybudované štvrte, ale aj o renováciu jestvujúcich štvrtí. Princípom je vytvorenie spoločnej vízie pre väčší počet objektov, ktoré budú jednotlivo spĺňať prísne požiadavky energetickej efektívnosti na jednej strane, a zároveň vytvoria systém generácie a zdieľania energií zo spoločných bezemisných obnoviteľných zdrojov, prípadne aj spoločné riešenie odpadového hospodárstva a rad ďalších benefitov. Podobné štvrte sú už dlhšie zabehnuté v škandinávskych krajinách a inde, napríklad štvrť Avedore Green City v Kodani v Dánsku, alebo Western Harbour v Malmo vo Švédsku.

Enabling Positive Energy Districts across Europe: energy efficiency couples renewable energy | EU Science Hub (europa.eu)

Ing.arch. Martin Stohl, SK GBC