Slovensko je vplyvom zmeny klímy teplejšie o 2 °C od pred-industriálneho obdobia a obyvatelia miest to už pociťujú na vlastnej koži. Podľa rozličných scenárov by nárast teploty mohol dosiahnuť až 4-6 °C do konca 21. storočia. Nemenej závažná je aj kríza straty biodiverzity. Kvôli ľudom a ich aktivitám alarmujúco znižuje rozmanitosť všetkých žijúcich organizmov a sú ohrozené ekosystémy, od ktorých sme závislí. 

Tieto krízy a ich dôsledky sa musia stať kľúčovou témou pre ďalší život aj v našich mestách.  Samosprávam však chýbajú adaptačné a mitigačné plány, ako aj konkrétne príklady realizovaných opatrení na verejných a obytných budovách a tiež verejných priestranstvách. 

Inštitút pre pasívne domy spolu s tímom odborníkov v rámci medzinárodného projektu „DELIVER: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy” práve na takýchto na riešeniach pracuje spoločne s MČ Karlova Ves v Bratislave. Tvoria návrhy opatrení, ktoré sú svojim charakterom inovatívne a demonštračné, a môžu slúžiť ako príklad pre ďalšie slovenské sídliská. 

Nedávno vznikli inšpiratívne architektonické štúdie rekonštrukcie dvoch panelových bytových domov na Karloveskej 57 a Pribišovej 27-37.  Koncepty vychádzajú z dôslednej analýzy možností zlepšenia užívateľského komfortu obyvateľov a prinášajú aj obyvateľmi želané zmeny. 

Týkajú sa konštrukčného systému, zhodnotenia jeho technického stavu a preverenia potenciálu možných zásahov zvýšiť energetickú efektívnosť a užívateľský komfort jednotlivých bytov. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obálky budovy vo forme výmeny okenných otvorov, zateplenie a eliminácia tepelných mostov je považovaný za samozrejmý. 


Panelový bytový dom na Karloveskej 57 je vypracovaný v dvoch variantách a prináša nový priestorový koncept loggií – rozšírenie nedostatočnej dispozície kuchyne/obytného priestoru a zefektívnenie ochrany proti letnému prehrievaniu. 

V prípade panelového bytového domu Pribišova 27-37 konštrukčný systém neumožňuje výrazne formotvorný architektonický vstup do celkového výrazu objektu. Pozitívne zmeny sa odohrávajú v detailoch, akými sú predovšetkým deliaca obvodová stena kuchyne a konštrukčne nezávislé loggie.

Na obidvoch objektoch je navrhnutá realizácia vegetačnej strechy, kde základe posúdenia statika a možného priťaženia sa zadefinuje jej typ (extenzívna vegetačná strecha alebo intenzívna vegetačná strecha). Vybudovaním vegetačnej strechy by sa zároveň nielen zachytilo a znížilo množstvo zrážkovej vody, ale zamedzilo sa prehrievaniu podkrovných bytov. Vegetačná strecha má aj ďalšie benefity, vrátane podpory biodiverzity, kedže veľa živočíšnym druhom poskytuje zelená strecha útočište a náhradný priestor k životu.

V oboch návrhoch sa riešili aj exteriérové priestory v bezprostrednej blízkosti bytového domu. Použité prírode blízke riešenia, využívanie prvkov zelenej infraštruktúry, ako aj udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou patria medzi postupy, ktoré vedia veľmi účinne zlepšovať kvalitu prostredia. Zachytenie zrážkovej vody a jej vsakovanie vo vnútrobloku sa bude realizovať formou dažďových záhrad a zasakovacích zatrávnených rigolov. Veľmi potrebné je aj doplnenie vegetácie: výsadba trvaliek v predzáhradkach, vegetačné steny, ktoré by sa realizovali s pomocou nerezových sietí na steny a boky loggií. Ich cieľom je aj zlepšenie kvality ovzdušia ako i hlukových i prachových parametrov prostredia. Kvalita povrchov verejných priestorov značne prispieva k estetickej kvalite celého priestoru. Navrhujeme výmenu povrchov za environmentálne priaznivejšie riešenia pochôdznych povrchov. Pridanie nových funkcií a prvkov ako komunitná záhrada, lavičky, zostava na cvičenie, šachový stolík a pod. sa zlepší priestor pre sociálny kontakt obyvateľov.

Navrhované opatrenia prinesú zníženú mernú potrebu tepla na vykurovanie na iba zlomok v porovnaní so súčasným stavom. Realizáciou týchto adaptačných a mitigačných opatrení sa docieli zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie kvality života obyvateľov, zvýšená ochrana zdravia ako aj zníženie finančných nákladov na správu a údržbu majetku obyvateľov aj mestskej časti, a v neposlednom rade podporia biodiverzitu, ktorá sa z našich sídlisk vytráca.

Autori architektonickej štúdie:

Ing. arch. Pavol Paňák, Ing. arch. Pavol Pokorný, Ing. arch. Michal Hybský, Ing. Ľubica Šimkovicová, Ing. Vladimír Šimkovic, Ing. Zuzana Hudeková.

Viac informácií o projekte:
https://odolnesidliska.sk